Endoscopic ultrasound fine-needle aspiration of pancreatic cystic lesions – a single-centre experience, and comparison with resection histology

Tomáš Koller, Adam Piotrowicz, Miroslav Tomáš, Viliam Gál

Endoscopic ultrasound fine-needle aspiration of pancreatic cystic lesions – a single-centre experience, and comparison with resection histology

Číslo: 5/2021
Periodikum: Gastroenterologie a hepatologie
DOI: 10.48095/ccgh2021381

Klíčová slova: pankreatické cysty, pankreatické neoplázie, endosonografická aspirácia tenkou ihlou, klinické rozhodovanie

Pro získání musíte mít účet v Citace PRO.

Přečíst po přihlášení

Anotace: Úvod: Pankreatické cystické lézie (PCL) sú dia­gnostikované čoraz častejšie a niektoré majú malígny potenciál. Rozhodnutie o indikácii endosonografickej tenkoihlovej aspirácie (EUS-FNA) a resekcie zostáva stále výzvou. Ciele: Zhodnotiť realizovateľnosť a dia­gnostický prospech EUS-FNA, a u pacientov podstupujúcich chirurgickú resekciu, porovnať výsledky EUS-FNA s resekčnou histológiou. Metódy: Retrospektívna observačná štúdia u pacientov podstupujúcich EUS-FNA pre PCL. Hodnotili sme morfologické rizikové znaky: solídny komponent, nástenný uzol > 5 mm, rozšírený pankreatický vývod > 5 mm, veľkosť lézie > 4 cm. Mucinózna lézia bola definovaná makroskopicky pozitívnym string testom, hustým mucínom a/alebo vysokým CEA (> 100 ng/ml) alebo nízkou hladinou glukózy (< 2,8 mmol/l). Získaný materiál bol natretý na podložné sklíčka a odoslaný na cytológiu. Výsledky: Zahrnuli sme 30 pacientov, pomer M/Ž bol 20/10, priemerný vek bol 66,5 (IQR 58–73) rokov. Sedemnásť pacientov malo 1 a viac rizikových znakov, 13 nemalo žiadne. Makroskopické hodnotenie tekutiny bolo úspešné u 23 (76,6 %) pacientov, bolo pozitívne u 14 (skupina M) a negatívne u 9 pacientov (skupina N). Analýza tekutiny ukázala predpokladanú mucinóznu léziu u všetkých pacientov v skupine M a u štyroch (44,4 %) v skupine N. Desať pacientov podstúpilo chirurgickú resekciu. V porovnaní s resekčnou histológiou mala prítomnosť najmenej jedného rizikového znaku 100% senzitivitu a 42,8% špecificitu na dia­gnostiku high-grade neoplázie, tekutinová analýza mala 71,4% senzitivitu a 66,6% špecificitu pre mucinóznu léziu a cytologické hodnotenie malo 0% senzitivitu a 66,6% špecificitu pre high-grade neopláziu. Záver: Naša štúdia poskytuje pohľad na dia­gnostickú komplexnosť PCL. Ukazuje, že pacientov bez morfologických rizikových znakov je možné bezpečne sledovať a EUS-FNA je potrebná pri léziách s 1 alebo viacerými rizikovými znakmi. Lézie s mucinóznou tekutinou a rizikovým znakom by mali byť indikované na resekciu pre vysoké riziko malignity.