Kultúrno-civilizačné peripetie vo vývine športu

Josef Oborný, Michal Šafárik

Kultúrno-civilizačné peripetie vo vývine športu

Číslo: 1/2017
Periodikum: Tělesná kultura
DOI: 10.5507/tk.2016.006

Klíčová slova: šport, kultúra, civilizácia, civilizačná identita, akulturácia

Pro získání musíte mít účet v Citace PRO.

Přečíst po přihlášení

Anotace: Východiská: Na základe štúdia rôznych prameňov sa môžeme domnievať, že dejiny ľudstva, dejiny civilizácií a dejinná existencia športu sa historicky neprekrývajú. Počiatky civilizácie a počiatky športu v ľudskej existencii sú od seba značne vzdialené. Dejiny športu sú súčasťou vyšších štádií civilizačného rozvoja ľudstva.

Cieľ: Cieľom nášho kvalitatívneho výskumu a komparatívneho uvažovania je hľadanie a zisťovanie súvislostí športu predovšetkým v kontextoch civilizačného (civilizovaného) a kultúrneho štádia ľudstva.

Metodika: Podstatou metodológie tohto článku je kvalitatívny výskum. Aplikuje sa analýza textov a dokumentov, ktorá odhaľuje podstatu civilizácie a exploratorná štúdia, ktorá vymedzuje šport ako súčasť civilizácií.

Výsledky: Vznik civilizácií a vznik športu sú relatívne samostatné historické procesy. Existencia športu je historicky spätá až s vyššími štádiami civilizačného rozvoja ľudstva. Typická charakteristika športu dedukovaná z teórie civilizácie hovorí o športe ako o kultúrnom spoločenskom fenoméne. Táto téza konkrétne znamená, že šport je civilizačný fenomén v dvoch aspektoch: (1) Jednotlivé športy vznikli na pôde určitej civilizácie v príslušnom historickom období ako určité prehistorické formy týchto športov. Historické športy nesú veľa podstatných znakov príslušnej civilizácie. (2) Športové disciplíny, ktorých etiketa a étos sa opiera o hodnoty fair play, slušnosť, spravodlivosť, rovnosť, priateľstvo, mierumilovnosť a asertivitu odmietajú "barbarstvo" a brutálnosť napriek tomu, že akceptujú v plnej miere športovú agresivitu. Šport, to je predovšetkým kultúrne koordinovaný pohyb a preto prejavy "divošstva" a "barbarstva" vysvetľujeme ako tienisté výstrelky niektorých športov a ako predcivilizačný atavizmus pochádzajúci z hlbín evolúcie človeka.

Závery: Súčasný šport chápeme ako kultúrny fenomén v dvoch rovinách. Prvá rovina predstavuje šport 19. až 21. storočia ako integrálnu súčasť všeobecnej ľudskej kultúry, ako všeobecný kultúrny artefakt. Vo väzbe na civilizácie sa v športe prejavujú všetky kompatibilné znaky dnes jestvujúcich civilizácií. Druhá rovina tohto nazerania na šport posúva do popredia jeho estetické aspekty, jeho obraznosť a zážitkovosť ako domény umenovedy a športovej estetiky. Problém vzťahu súčasných civilizácií a športu obsahuje aj aspekt športovej migrácie. Migrujúci športovci prinášajú do novej vlasti (a často aj do inej civilizácie) vynikajúce športové hodnoty a zväčša pragmaticky asimilujú s kultúrou nového domova a hľadajú si novú podobu civilizačnej identity. V historicky krátkom čase, v ktorom sa tento fenomén prejavil na športovej scéne, nemožno exaktne potvrdiť, či sa skutočne mení identita migrujúcich športovcov, ktorí opustili svoju vlastnú civilizáciu, alebo pôvodnú národnú kultúru. Problém športovej migrácie treba vidieť z hľadiska koexistencie dnešných civilizácií v intenciách tolerancie a multikulturalizmu. Na základe doterajších, desaťročia zhromažďovaných skúseností, sa dá predpokladať, že bude narastať ich genetická potreba zachovať si pôvodnú kultúrnu, civilizačnú a náboženskú identitu.