Význam učiteľa prírodovedných predmetov pri formovaní pozitívnych postojov žiakov k vede a technike

Renata Bellová, Mária Balážová

Význam učiteľa prírodovedných predmetov pri formovaní pozitívnych postojov žiakov k vede a technike

Číslo: 4/2021
Periodikum: Biologie-Chemie-Zeměpis
DOI: 10.14712/25337556.2021.4.3

Klíčová slova: postoje k vede, prírodovedné vzdelávanie, vyučovanie, učiteľ

Pro získání musíte mít účet v Citace PRO.

Přečíst po přihlášení

Anotace: Postoje žiakov k vede boli študované už desaťročia, vie sa, že sú ovplyvňované rôznymi faktormi, ale i tak sa dosiahol len malý pokrok, pokiaľ ide o rozvíjanie pozitívnych postojov k vede u žiakov. Vystupuje tu potreba a všeobecný záujem s cieľom presnejšie určiť, aké opatrenia možno prijať na zlepšenie postojov žiakov k vede a technike. Výskumu sa zúčastnili tri cieľové skupiny, učitelia základných a stredných škôl, ktorí vyučujú prírodovedné predmety, ich žiaci a budúci učitelia prírodných vied – súčasný študenti pripravujúci sa na profesiu učiteľa. V predloženom článku sme zisťovali predovšetkým postoje k vede a technike u všetkých cieľových skupín. Druhým cieľom štúdie bolo zistiť, ako vnímajú tieto cieľové skupiny priebeh vyučovacieho procesu prírodovedných predmetov. V treťom čiastkovom cieli sme sa snažili identifikovať kritické miesta vo vyučovaní a sledovali sme súvislosti kritických oblastí vo vyučovania s postojmi k vede a technike. Sledovali sme tiež aspekty, ktoré ovplyvňujú u učiteľov prípravu a plánovanie svojich hodín. Výsledky výskumu ukázali, že postoje žiakov k vede a technike sú medzi cieľovými skupinami najslabšie. Najkritickejšie miesto vo vyučovaní z pohľadu žiakov i učiteľov je praktická práca vo vede. Tá u učiteľov súvisí s dĺžkou praxe ako i s plánovaním vyučovacích hodín. Na základe identifikácie kritických oblastí vo vyučovaní sme sa snažili navrhnúť opatrenia, ktoré by mohli elimináciou kritických miest pozitívne ovplyvniť postoje žiakov k vede.