Subjektívny kariérny úspech lekárov v súvislosti s pracovným stresom a inými determinantami

Anotace: Predkladaná výskumná štúdia sa zameriava na subjektívny kariérny úspech lekárov a jeho determinanty týkajúce sa ich pracovného zaradenia. Cieľom výskumu bolo zistiť, či existuje vzťah medzi subjektívnym kariérnym úspechom a pracovným stresom, v jeho celkovej miere a v jednotlivých rovinách, a tiež zistiť, či existujú rozdiely v miere subjektívneho kariérneho úspechu z hľadiska dĺžky praxe, špecializácie a pracoviska lekárov. Subjektívny kariérny úspech bol skúmaný prostredníctvom Dotazníka kariérnej spokojnosti (Greenhaus, Parasuraman, & Wormley, 1990), pretože kariérna spokojnosť je považovaná za najčastejší ukazovateľ subjektívneho kariérneho úspechu. Pracovný stres bol skúmaný prostredníctvom Dotazníka pracovného stresu a vyhorenia (Hennig & Keller, 1996). Dĺžka praxe, špecializácia a pracovisko lekárov boli zisťované pomocou vlastných položiek. Výskumný súbor tvorilo 50 lekárov z nemocníc a ambulancií. Získané údaje boli spracované pomocou jednoduchej korelačnej analýzy a t-testu pre dva nezávislé výbery. Analýza údajov ukázala, že subjektívny kariérny úspech lekárov bol v negatívnom vzťahu tak s celkovou mierou pracovného stresu, ako aj so všetkými jeho rovinami (duševná, citová, telesná a sociálna). Tiež bol zistený rozdiel v miere subjektívneho kariérneho úspechu z hľadiska dĺžky praxe a špecializácie. Lekári s dlhšou praxou (nad 20 rokov) a lekári špecialisti (odborní) vykazovali vyššiu mieru subjektívneho kariérneho úspechu ako lekári s kratšou praxou (do 20 rokov) a praktickí (všeobecní) lekári. Rozdiel medzi lekármi pracujúcimi v nemocniciach a lekármi pracujúcimi v ambulanciách nebol zistený, rovnako ani rozdiel medzi mužmi a ženami.