Acute and subacute silent cerebral infarction in patients before elective coronary intervention

Daša Viszlayová, David Školoudík, Miroslav Brozman, Kateřina Langová, Roman Herzig, Lukáš Patrovič, Silvia Királová

Acute and subacute silent cerebral infarction in patients before elective coronary intervention

Číslo: 5/2018
Periodikum: Česká a slovenská neurologie a neurochirurgie
DOI: 10.14735/amcsnn2018563

Klíčová slova: tichý mozgový infarkt – magnetická rezonancia – cievna mozgová príhoda – koronárna angiografia – kognitívny deficit

Pro získání musíte mít účet v Citace PRO.

Přečíst po přihlášení

Anotace: Tichý akútny a subakútny mozgový infarkt u pacientov pred koronárnou intervenciou

Autoři: D. Viszlayová1-3, D. Školoudík4,5, M. Brozman1, K. Langová5,6, R. Herzig7, L. Pátrovič8, S. Királová9
Autoři - působiště: 1Neurologická klinika FSVaZ UKF a FN Nitra, 2Neurologická klinika LF UP, Olomouc, 3Neurologická klinika LF UK, Hradec Králové, 4Neurologická klinika 1. LF UK a VFN v Praze, 5Centrum vědy a výzkumu, FZV UP, Olomouc, 6Ústav lekářské biofyziky, LF UP, Olomouc, 7Komplexní cerebrovaskulární centrum, Neurologická klinika LF UK a FN Hradec Králové, 8Jessenius – diagnostické centrum a. s., Nitra, 9Ústav klinickej psychológie, FN Nitra
Článek: Cesk Slov Neurol N 2018; 81(5): 563-569
DOI: 10.14735/amcsnn2018563
Kategorie: Původní práce
PDF PDF tisk tisk komentovat komentovat english info english info

předchozí článek zobrazit obsah zobrazit obsah následující článek

Souhrn
Úvod:
Tichý mozgový infarkt (silent cerebral infarction; SCI) sa považuje za rizikový faktor postupného rozvoja kognitívnej dysfunkcie, psychiatrických ochorení, vzniku CMP a skoršej mortality. Presná incidencia a prevalencia SCI nie je známa a líši sa na základe výsledkov publikovaných klinických štúdií. Cieľom našej práce bolo zistiť výskyt incidentálnych akútnych a subakútnych SCI na MR mozgu a ich objem u pacientov pred plánovanou koronárnou intervenciou, ako aj posúdiť rizikové faktory vzniku SCI.

Materiál a metodika:
Do štúdie boli zaradení pacienti pred elektívnou koronárnou angiografiou, angioplastikou alebo stentingom. Pred intervenciou absolvovali MR mozgu, na ktorom sa hodnotila prítomnosť akútneho a subakútneho SCI, jeho objem a vzťah jednotlivých rizikových faktorov k výskytu SCI. Zároveň sa hodnotil kognitívny deficit vo vzťahu k SCI.

Výsledky:
Do štúdie bolo od novembra 2015 do júla 2017 zaradených 144 pacientov (103 mužov a 41 žien). Zo 144 pacientov malo prítomný minimálne jeden akútny/ subakútny SCI na MR pred koronárnou intervenciou 9 (6,3 %) pacientov. Jediným štatisticky významným rizikovým faktorom prítomnosti SCI bol vyšší výskyt prekonanej CMP/tranzitórneho ischemického ataku (TIA) v minulosti (p = 0,05). U jednej pacientky bola diagnostikovaná ipsilaterálna stenóza arteria carotis interna > 50 %. Objem mozgových ischemických ložísk bol väčší u pacientov s prekonanou CMP/ TIA v anamnéze (p = 0,008). Vyšetrenie kognitívnych testov nepotvrdilo štatisticky významné rozdiely medzi pacientami s SCI a pacientami bez SCI (p > 0,05).

Záver:
U pacientov indikovaných k elektívnej koronárnej intervencii sa vyskytoval akútny/subakútny SCI v 6,3 %. Ako rizikový faktor prítomnosti a zároveň väčšieho objemu ischemických ložísk sa preukázala anamnéza prekonanej CMP/ TIA. Štúdia nepotvrdila štatisticky významný kognitívny deficit u pacientov s SCI oproti pacientom bez SCI.